Ako sme sa už zmienili v článku „Poruchy správania papagájov“, papagáje a papagájce sú od prírody spoločenské vtáky, ktoré prevažnú časť svojho života prežijú spolu v malých rodinných spoločenstvách alebo vo veľkých kŕdľoch – od niekoľkých tuctov až po stovky jedincov.
Len počas obdobia rozmnožovania sa od kŕdľa oddelia páry, aby mohli v pokoji vyviesť mláďatá. Za prirodzených podmienok vo voľnej prírode fenomén vytrhávania peria nepoznáme, pri papagájoch chovaných individuálne v zajatí však k nemu dochádza.
Nápadne často sú postihnuté vtáky po nástupe pohlavnej dospelosti alebo také, ktoré už majú za sebou niekoľkých majiteľov, ale aj vtáky, ktoré sú veľa rokov v domácnosti majiteľa. Ak si predstavíme život inteligentného, citlivého vtáka vo voľnej prírode a porovnáme si ho s často žalostnou existenciou individuálne chovaného vtáka, môžeme predpokladať, že vták potrebuje nejakým spôsobom kompenzovať frustráciu, nenaplnené potreby a nemožnosť žiť životom špecifickým pre jeho druh a že vytrhávanie peria – samozrejme po dôslednom vylúčení všetkých organických a infekčných príčin – jednoznačne znamená ťažkú psychickú poruchu. Väčšinou sa vyskytuje u veľkých papagájov – papagájov sivých, ary, kakadu a u kraľčikov -, perie na hrudi a krku si však vytrhávajú aj andulky, iné papagáje a agapornisy, - spočiatku väčšinou hravo -, alebo si obhrýzajú krídla a chvostové perá. Perie na hlave, kde si vták nedočiahne, zostáva nedotknuté.
Počiatočný zlozvyk sa postupne mení na závislosť, pri vtákoch, ktoré si perie trhajú dlhodobo, sú odstránené všetky pierka až na zvyšky poodhryzovaných pier a páperie. Koža vtáka môže zostať úplne „prázdna“, keď sa perové folikuly úplne zničia a tvorba nového peria je preto zastavená. V ťažkých prípadoch si vtáky môžu sami vytvoriť ťažké, krvácajúce kožné rany.
Etiologicky sa predpokladajú rôzne stresové faktory:
- Osamelosť, nuda, nedostatok pohybu a činnosti, v dôsledku úzkeho a prázdneho chovného zariadenia. Chov jedného vtáka v izbe núti zviera odriekať si dôležité prirodzené správanie, ktoré je potrebné na to, aby sa cítil dobre.
- Zmena rodinného života: napr. keď majiteľ odíde na služobnú cestu, žiarlivosť na bábätko alebo iné, nové domáce zviera.
- Zmena známeho prostredia, napr. presťahovanie alebo zmena, premiestnenie klietky.
- Slnečné svetlo viac ako 12 hodín denne podporuje vytrhávanie peria
- Nevhodné použitie vtáka ako náhrady za dieťa alebo partnera. Pri nástupe pohlavnej dospelosti, asi medzi druhým a tretím rokom, sa môže výrazná väzba na človeka veľmi dramaticky premeniť na agresivitu, ak ľudský partner nereaguje adekvátne na sexuálne požiadavky svojho vtáka. Dôsledkami, okrem masívneho vytrhávania peria, môže byť aj hryzenie alebo vytrvalé škriekanie.
- Nesprávne návyky u papagájov odchovaných umelo, ktoré nemajú možnosť naučiť sa druhovo špecifické správanie.
- Sexuálna frustrácia a absencia sexuálneho partnera. Papagáje sú prieberčivé, nepríjímajú zákonite každého partnera, takže dysharmónia medzi pármi, ktoré sú spolu z donútenia, zosilňuje stres a pri hierarchicky nižšie postavenom zvierati môže viesť k vytrhávaniu peria.
Diagnostika
Psychické príčiny, ktoré vedú k vytrhávaniu peria, sa dajú niekedy zistiť len ťažko. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitý presný opis životných podmienok alebo možných zmien v okolí vtáka majiteľom. Na vytrhávanie peria si vtáky veľmi silno privyknú, preto tento návyk sa mnohokrát ťažko odstraňuje, hoci sa životné podmienky výrazne zmenily k lepšiemu. Niekedy je jedinou možnosťou preloženie izbového vtáka do voliéry k vhodnému partnerovi, no premiestnenie dlhoročne individuálne chovaného papagája treba pozorne sledovať, pretože takéto vtáky sa po mnohých rokoch osamelosti musia opäť pomaly naučiť žiť so svojimi súkmeňovcami. Môže však dôjsť k tomu, že u individuálne chovaného jedinca, priveľmi závislého od ľudí, sa nepodarí nadviazať vzťah k príslušníkom svojho druhu. V takomto prípade pokus páriť ho znamená preňho len nový dlhodobý stres, keďže takéto zviera zaberá hierarchicky nižšie miesto a ľahko sa nechá odohnať od krmiva.
Diferenciálna diagnostika
Musíme dôkladne vylúčiť všetky možné organické a infekčné príčiny presným vyšetrením kože a peria pomocou lupy, ale aj bakteriologické a mykologické vyšetrenie kožného zoškrabu. Parazitologické vyšetrenia kožných a perových parazitov, zistenie možnej črevnej alebo obličkovej infekcie vyšetrením trusu, RTG vyšetrenie, hematologické vyšetrenie a chemický rozbor krvi – najmä so zameraním na funkciu obličiek a pečene –, ale aj histologické vyšetrenie kožného zoškrabu a perovej drene s ohľadom na PBFD sú väčšinou nespoľahlivé.
Liečba
V chovateľskej literatúre sa často spomína „recept“ proti nepríjemnému vytrhávaniu peria: Slabý roztok soli alebo jódu, ktorý má podporiť metabolizmus, narezanie spodného zobáka, postriekanie horko chutiacimi prípravkami, založenie plastového goliera alebo podávanie psychofarmák (!!), ktoré vôbec neriešia podstatu problému. O to nepochopiteľnejšie je, že dokonca aj niektorí veterinárni lekári sa uchyľujú k týmto nezmyselným opatreniam, ktorými zviera len týrajú!
- Za každých okolností treba zabrániť psychickým poruchám vyvolaných osamelosťou a nudou. Papagáje a papagájce nesmieme chovať v sociálnej izolácii od príslušníkov svojho druhu. Optimálny je chov v pároch alebo spoločenstva v malých skupinách, kde si zvieratá môžu sami vybrať svojho partnera a zúčastniť sa na spoločnom čistení peria. Podľa možnosti treba zabezpečiť možnosť nerušeného rozmnožovania.
- Nezanedbateľná je správna výživa vhodná pre daný druh vtáka, ktorá vtákom zabezpečí zdravie, dlhý život a bezproblémové rozmnožovanie a odchov mláďat.
- Chov v zajatí by mal byť v pároch v priestrannej vonkajšej voliére s ohraničeným, v zime vykurovaným prístreškom alebo zodpovedajúcej izbovej voliére. Voliéra musí byť bohato vybavená prírodnými konármi a materiálom na lozenie, cvičenie a obhrýzanie a musí vtákovi umožňovať dostatok pohybu. Prirodzené klimatické podnety, napríklad dážď, vietor a slnečné žiarenie prispievajú k dobrému pocitu vtáka a bezvadnému, hodvábnemu opereniu. Pri starostlivosti o perie vtáky uvítajú bazénik alebo možnosť na ovlaženie. Pre chov v izbe platia rovnaké princípy: Odstráňte maličké, sterilné klietky bez podnetov, v ktorých sa mnohé vtáky skôr či neskôr stanú otupenými bytosťami! Určite je aj v obmedzených bytových podmienkach možné, zariadiť vtákovi izbovú voliéru prispôsobenú veľkosti bytu s prirodzeným vybavením a niekoľko hodín denne mu umožniť voľné lietanie alebo pobyt na strome na lezenie.
Cieľom správneho chovu papagájov by malo byť zabezpečiť vtákovi také okolie, žiť v podmienkach, približujúcich sa jeho prirodzenému prostrediu. Ak sa to podarí, aj chronickí „vytrhávači peria“ sa znovu pekne operia.
Zdroj: Angelika Wedel - Okrasné vtáky, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: ararauna.cz
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
