Tento austrálsky vrabčiak je nielen najpočetnejší vtáčik Austrálie, ale aj najčastejšie chovaný papagáj v zajatí.
Ak mu klietku s prichádzajúcimi mrazmi náhodou zabudneme preniesť z balkóna do kuchyne – nič sa nedeje, andulky znášajú aj mínus desať stupňové mrazy! A ak sa šťastnou náhodou natrafíme na špeciálneho jedinca, môžeme ho naučiť až 1728 slov! Presne toľko sa ich totiž naučil Puck – andulka, ktorú nájdeme v Guinnessovej knihe rekordov z roku 1995.
Drsná domovina
Domovom anduliek je Austrália, ale nie idylická pobrežná krajina, kde je dostatok slnka a vody. Andulky obývajú hlavne drsné austrálske vnútrozemie, kde sa striedajú obdobia sucha s obdobím dažďov, horúčavy s mrazmi. Andulky sú závislé od dažďa, preto sa stále vo veľkých húfoch sťahujú za vodou. Na miesta, kde žili, sa kočovné andulky už nevracajú. Ráno sa napijú a potom behajú po trávnatých planinách, kde si hľadajú semienka a klíčiace stebielka.
Keď sú sýte, vyletia na strom – ich najobľúbenejším je eukalyptus a jeho chutné výhonky, v mokrých eukalyptových listoch sa andulky kúpu, v jeho dutinách hniezdia a olej z listov eukalyptu stimuluje ich imunitný systém.
Celý deň presedia na vetvách stromov takmer nehybne, len si potichučky popod krídlo cvrlikajú, aktívne začnú byť zase až za súmraku.
Cesta do Európy
Pôvodné domorodé austrálske andulky sú krikľavo žltozelené s čiernymi vlnkami a žiarivou modrou letkou. Práve táto divoká farebnosť zaujala v roku 1840 výskumníka a maliara Goulda, ktorý vtáčika doviezol do Anglicka. A keďže sú andulky nekonfliktné, mierumilovné a nekonečne priateľské papagáje – skamarátia sa nielen s deťmi, ale aj kocúrmi, psami či morskými prasiatkami, začali v tisícoch zaplavovať európske domácnosti. Boli také populárne, že takmer hrozilo ich vyhynutie, preto austrálska vláda v roku 1894 zakázala ich vývoz. Prvý odchov v zajatí sa podaril chovateľom vo Francúzsku v roku 1846 a o tridsať rokov neskôr vyvolala senzáciu prvá žltá andulka, narodená v Belgicku. Neskôr náhodne pribudla aj modrá mutácia a s cieleným chovom rôznofarebných anduliek, ako ich poznáme z pet obchodov, sa začalo až v roku 1932, keď ornitológ H. Stiener objavil zákonitosti „vyrábania“ farebných variácií.
Papagájik vlnkovaný
Ako nakoniec všetky papagáje, aj andulky sú najšťastnejšie v páre. Tieto približne osemnásť centimetrové štíhle papagájiky môžeme ubytovať v kovovej klietke – pre pár stačí klietka veľkosti 60x40x40 centimetrov – nevyhnutne si však potrebujú aj voľne polietať, inak nám stučnejú. Do bytu im netreba dávať zeleň, rozcvakajú ju svojimi zobáčikmi na franforce, veľmi však ocenia dostatočne hrubé bidielka, po ktorých sa môžu šplhať, lebo hoci sú andulky zdatní letci, šplhanie je pre nich najmilšia zábava. Milujú aj malé zrkadielka, rôzne drevené hračky – najradšej majú takzvané „foot toys“, hračky, ktoré môžu uchopiť nôžkou, a kúpanie. Vaničku v klietke väčšina z anduliek ocení. Veľmi rady si namáčajú krídla aj v mokrej viazaničke petržlenu alebo v púpavových listoch.
Denné zábavky
Andulky sú hravé, veľmi rýchlo sa učia a ľahko sa krotia. Sú peknou ozdobou aj vtedy, ak ich chováme len v klietke, ale naozajstný vzťah s nami cez mreže nenadviažu a je málo pravdepodobné, že sa naučia hovoriť. Aj keď nie všetky andulky majú k hovoreniu vzťah, za pokus to stojí (keď nám naša andulka prvý krát povedala „Ahoj, chceš kávu?“, bolo to úžasné.) Čím skôr s učením začneme, tým väčšiu šancu máme, že náš vtáčik prehovorí. Andulky veľmi rady sedávajú na zrkadlách – majú tam kamošov, rady sa kúpu pod tečúcou vodou z vodovodu, obštipkávajú noviny a rastliny a sledujú, čo sa doma deje. A nielen sledujú, ale sa aj na všetkom na našich ramenách zúčastňujú. Ich mierumilovná povaha vylučuje aj to, že nás bolestivo cvaknú do ucha, andulke to ani nenapadne. A na rozdiel od iných papagájov vôbec neškriekajú, iba malebne trilkujú. A keď si večer dajú hlávku pod krídlo a zo spánku štebocú, nič neurobí náš domov útulnejším.
Pochúťky a kamaráti
Najradšej majú andulky ľudskú stravu, tú im však nesmieme dávať. Napríklad cibuľa, cesnak alebo avokádo sú pre tieto vtáčiky jedovaté. Andulky kŕmime prosom, ovsom a lesknicou. Túto zmes dopĺňame strúhaným vareným vajíčkom s mrkvou a jabĺčkom bez šupky.
Z listových šalátov mávajú andulky hnačku, vhodnou zelenou stravou je pre ne púpava. Andulky potrebujú mať vo svojej klietke aj nádobku s pieskom, ten im pomáha v žalúdku rozdrviť zjedené semienka. Nezaobídu sa bez sépiovej kosti a sem – tam nejakého vitamínového semiačka. Potrebujú aj kusy stromovej kôry a vetvičiek na obhrýzanie, aby sa nepúšťali do nábytku a tapiet.
Ak sme nadšení amatérski ornitológovia, tak sú andulky dokonalým objektom našej vášne. Sú zdravé, veselé, spoločenské, na stravu nenáročné a veľmi ľahko sa pária. A ideálne sa kombinujú vo voliére s inými papagájikmi – zebričkami, korelami či kanárikmi, s ktorými sa nikdy nebijú a ani nehádajú.
Zdroj: časopis PesPlus, foto: facebook
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
