Bez vetra sa ani lístok nepohne, hovorí jedno slovenské príslovie. Aký silný vietor fúkal pri vzniku psích mýtov?
Mýtus prvý
Psy vyjú na mesiac
Vlk s vyvrátenou hlavou a nad ním mesiac v splne. Takéto nerozumné správanie sa, údajne psy zdedili po svojich divých predkoch – vlkoch. Že mesiac svojou príťažlivosťou ovplyvňuje dianie na zemi, a že mnohé zvieratá sú v splne nepokojné, to sa popierať nedá (napríklad včely fázam mesiaca úplne prispôsobili svoju „medovú“ činnosť). Ale vyjú psy naozaj na mesiac?
Dá sa o tom veľmi pochybovať. Vytie nie je ani tak prejavom romantiky, ktorá je podľa všetkého vlkom aj psom pomerne cudzia kategória, vytie je vysoko účelný nástroj komunikácie. Vlci sa pomocou vytia, ktoré sa nieslo až do okruhu niekoľko kilometrov, zvolávali pred aj po love, upozorňovali na nebezpečenstvo, blížiace sa k ich brlohom, hľadali stratených členov svorky, napríklad v hmle či búrke. Vyť len tak pre zábavu, hoci aj na mesiac, bolo pre vlka nielen neužitočné, ale aj nebezpečné. Nechtiac tak mohol v cudzom prostredí prezradiť svoju polohu a zbytočne na seba upozorniť hladného predátora či lovca.
Prečo psíky zavýjajú
Ak sa pokúšame vybaviť si v mysli reálneho psa, vyjúceho na mesiac, pravdepodobne sa nám to nepodarí. Vytie na mesiac v splne je naozaj z kategórie mýtov. Ak už pes zavíja, tak vytím reaguje na zvláštne zvuky – pískanie vetra v tráve, falošný spev, hru na fujare, dedinský rozhlas, zvonenie kostolných zvonov, húkajúcu sanitku. Vytie býva aj reakciou na zvuky, ktoré ľudské ucho na rozdiel od psieho nezachytí. Niektoré psy zavýjajú aj vtedy, keď zacítia hárajúcu suku. Ak máme doma viac psíkov, môžu vytím prejaviť spolupatričnosť k svorke a ich vytie je pozostatkom vlčieho rátania sa. Vytie často býva spustené aj reťazovo, psy na seba navzájom vyjú v panelákoch, v záhradách rodinných domov – jednoducho si len odpovedajú. A veľmi často psy zavýjajú, keď sú samy a volajú tak pána domov.
Mýtus druhý
Psy vidia čiernobielo
V troch zo štyroch vedecko – populárnych publikácií o psoch sa hovorí, že psy farby rozlišujú, samozrejme, neporovnateľne horšie ako ľudia, a v jednej sa tvrdí, že psy farebne nevidia, že žijú v čiernobielom svete s odtieňmi sivej. Vidia teda psy, že ich granuly sú hnedé a pelech jasnozelený?
Pes je predovšetkým loviaca šelma, a ako lovec potreboval vidieť dobre do diaľky, aby si bežiacu korisť vyhliadol v širokom okolí, vidieť periférne, aby unikajúcu obeť zachytil doslova kútikom oka, a dobre vidieť v noci, znovu pre lov. Pre psa však nebola nevyhnutná schopnosť zaostriť na konkrétny predmet, lebo keď už bol pri koristi bližšie, používal hlavne čuch a už vôbec nepotreboval vidieť farbu uloveného zajaca.
Napriek tomu psy farby rozlišujú, aj keď oveľa horšie ako ľudia. Psie oko má totiž na sietnici viac tyčiniek, ktorými rozlišujeme kontrasty – svetlo a tmu, čierne a biele, ako čapíkov, vďaka ktorým vnímame farbu. Psie čapíky sú citlivé hlavne na vlnovú dĺžku žltozelenej a fialovej farby. Kombináciu zelenej, oranžovej, červenej a žltej vníma pes ako jednu farbu a fialovo-modrej ako farbu druhú. Preto sa aj jeho farebné videnie dá prirovnať k forme farbosleposti – psíky nerozlišujú farby vnútri týchto kombinácií a nerozlíšia napríklad červenú od zelenej. Nevidia farby jasné, ale skôr pastelové, akoby v šere.
Zdroj: časopis Pes plus, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: www.pixabay.com/sk
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
