Chcete zvieratko? Veď starostlivosť o tvora, ktorý je odkázaný na Vás je niečo nádherné. Ak vám rodičia alebo prenajímatelia bytu zakazujú mať psa alebo mačku, tak potom si môžete vybrať za spoločníka nejakého vtáčika. Vtáčik vám určite prinesie radosť do vášho príbytku a ak si viete získať jeho dôveru, uvidíte ako vám prejaví svoje priateľstvo.
Ďalšia výhoda v jeho prospech – ak je v klietke, nemôže poškodiť alebo zašpiniť predmety v dome, čo vaši rodičia bezpochyby ocenia...
V tomto článku objavíme tri druhy domácich vtáčikov: kanárika, zebričku a andulku. Každý druh má svoje vlastné charakteristické črty, ktorými by vás mohli zaujať.
Výber a kúpa
Akého vtáčika si želáte ako spoločníka ? Vtáčika spevavého, vtáčika, ktorý pekne vyzerá alebo vtáčika, ktorý vie rozprávať ? Odpoveď na túto otázku by vás mala priviesť k správnemu výberu.
Kanárik môže byť rozličných farieb: bielej, žltej, zelenej, oranžovej a hnedej. Ale je to najmä jeho melodický spev, ktorý upúta pozornosť a určite vás očarí. Ak si zvolíte kanárika, dobrý predajca vám odovzdá diplom speváka...pre vtáčika, samozrejme! Je to záruka, na základe ktorej predajca garantuje, že ak po určitom čase váš kanárik stále nebude spievať, vezme ho späť.
Vedzte, že spievajú iba samčeky a že ich môžete zatriediť podľa ich spevu do dvoch speváckych skupín: na „rollerov“ a „chopperov“ (čoperov). „Rolleri“ spievajú s málo otvoreným zobákom a ich spev je oveľa jemnejší ako spev „chopperov“.
Zebrička je zavše príjemný spevák, ale sú to jej farby, ktoré priťahujú chovateľov. Jeden vtáčik môže mať viac farebných odtieňov, viac farieb, občas veľmi žiarivé. Ideálne je chovať dve alebo tri zebričky v jednej klietke, pretože by sa mohli osamote nudiť. Títo malí vtáčikovia si ľahko získajú vašu náklonnosť.
Andulka môže mať rozličné farby: zelenú, žltú, modrú alebo bielu, to sú najčastejšie farby. Pred jeho kúpou si je nutné uvedomiť, že tento vtáčik môže vydávať hlasné nepríjemné zvuky, ak ho nejaká vec rozruší. Inak je oveľa ľahšie skrotiteľný ako kanárik a zebrička. Môžete ho naučiť rozprávať niekoľko slov.
Ubytovanie
Klietku alebo voliéru ? Váš predajca vám určite ponúkne klietky všetkých možných rozmerov...a všetkých cien. Je len na vás, akú si vyberiete – podľa druhu vtáčika, ktorého si želáte mať alebo podľa vašich schopností.
Avšak čím je klietka väčšia, tým je vtáčik šťastnejší. To obzvlášť platí pre zebričky, pretože aj napriek ich malej veľkosti potrebujú tieto vtáčiky veľa priestoru na lietanie. Ale ak mladé zebričky dáte do klietky pre kanárika alebo andulku, môžu z nej uletieť cez veľké otvory v sieťovine.
Ak sa rozhodnete postaviť klietku sami, použite sieťovinu s 2,5 cm okami. Dno musí byť z nehrdzavejúceho kovu alebo z umelej hmoty. Nepoužívajte drevo, pretože to absorbuje výkaly. Naopak bidlá a rebríky môžu byť z dreva, no nie z farbeného, pretože farba by mohla byť pre vtáčiky škodlivá.
Okrem toho, že ušetríte, budete mať klietku, ktorá sa vám bude páčiť a ktorá bude vyhovovať aj vášmu vtáčikovi. Ale nezabudnite! Čím je klietka väčšia, tým je pre vtáčika pohodlnejšia.
Navyše vtáčiky rady vysedávajú vysoko. Vyrobte preto klietku vyššiu ako širšiu. Výška jeden a pol metra a plocha podložky 2700 cm2 (60x45 cm) bude stačiť pre kanárika alebo andulku alebo pre dve až tri zebričky.
Dno klietky by malo byť vystlané papierom, na ktorý nasypete štrk pre vtáčiky. Predávajú sa aj papiere už pokryté štrkom. Papier alebo štrk vymieňajte dvakrát za týždeň a klietku umývajte vodou. Vyberateľné dno vám uľahčí prácu.
Klietka by mala byť na svetlom mieste, ale nie priamo vystavená slnečným lúčom.
Mala by byť mimo prievanu, pretože kanáriky sú naň veľmi citlivé a studený vzduch by ich mohol zabiť. Na noc zakrývajte klietku kusom látky. Okrem toho, že chráni pred prievanom, prinúti vtáčika spať až pokiaľ sa nezobudíte aj vy.
Či si klietku kúpite alebo či si ju vyrobíte sami, mala by obsahovať tri až štyri bidlá. Vtáčiky rady skáču z jedného bidla na druhé a je to pre nich vynikajúca rozcvička. Obaľte jedno alebo dve bidlá brúsnym papierom, ktorý sa na tieto účely predáva: vtáčik si oň bude s radosťou brúsiť zobáčik a pazúriky. V predajni taktiež nájdete zrkadielka a zvončeky, ktoré určite pobavia andulky, pretože sú to veľmi hravé vtáčiky. Netreba však dúfať, že budú nabádať kanárika, aby spieval.
Potrava
Vtáčikom treba dávať iba stravu špeciálne určenú pre nich. Existujú rôzne druhy kŕmnych zmesí pre každý druh vtákov.
Z času na čas môžu ich stravu doplniť vitamíny a minerály rozpustené vo vode v ich napájadle. Myslite tiež na to, aby mali neustále pripevnenú k bidlu sépiovú kosť, aby si z nej mohli kedykoľvek zobkať.
Taktiež im nezabudnite dať na dno klietky štrk potrebný na trávenie. Ak ich už raz prehltnú, dostanú sa im do žalúdka. Tento orgán je jeden veľký sval. Kamienky, ktoré sú v ňom pod tlakom jeho svalov drvia obilie a takto ho robia stráviteľným.
Bez problémov môžete vášmu vtákovi dávať každý deň trochu zelených výhonkov. Ponúknite mu napríklad listy zeleru, špenátu alebo púpavy. Zvykne si na ne, ak mu dáte trochu hneď na začiatku. Postupne mu budete môcť zväčšovať dávky týchto „vegetariánskych olovrantov“.
Napriek tomu pozor! Príliš veľké množstvo zelene môže vyvolať hnačku a spôsobiť vášmu priateľovi vypadanie peria.
Vodu mu vymieňajte každý deň dvakrát, ráno aj večer. Špinavá voda by vášmu citlivému zvieratku mohla prekážať. Navyše, ak vtáčikovi chýba 24 hodín voda, môže kvôli tomu zomrieť.
Starostlivosť
K vášmu vtáčikovi, rovnako ako ku každému inému zvieratku, ktoré máte v klietke, buďte skutočne veľmi zodpovednými malými debrujármi. Keďže je vtáčik úplne závislý na všetkej vašej starostlivosti, ktorú mu venujete, mali by ste mu zabezpečiť všetko potrebné, čo ku zdraviu a spokojnosti potrebuje.
Aj u vtáčikov je potrebný kúpeľ. Aby ste toho vášho prinútili kúpať, dajte mu do jeho vaničky trochu hlávkového šalátu: aby sa k nemu dostal, bude sa musieť namočiť. Kúpeľ sa odporúča ráno pre to, aby sa vtáčik stihol do noci vysušiť.
Vtáčik, ktorý je dobre živený a má stále čerstvú vodu, býva iba zriedkavo chorý. Keďže sa to aj napriek vašej dobrej starostlivosti o neho môže stať, treba byť opatrný. Chorého vtáčika spoznáte podľa jeho správania. Drží sa v samote v kúte a má ovisnuté perie. Ak nájdete vášho vtáčika v tomto stave, poraďte sa so špecialistom, najlepšie však s veterinárom.
Ak si váš vtáčik trhá perie alebo ak sa škriabe, je možné, že má blchy. Ak je toto skutočnou príčinou, vyliečte vášho chránenca výrobkom určeným proti blchám pre vtáčikov, pričom dodržte návod na použitie.
Počas obdobia pĺznutia, na jeseň a na jar, strácajú vtáci všetko perie, okrem toho, ktoré majú okolo krku a na krídlach, pretože je potrebné pre orientáciu a na to, aby mohli vzlietnuť. Vytrhávanie peria (nepomýľte si ho s pĺznutím) však môže byť zapríčinené aj nedostatkom prírodného oleja. Trochu oleja z obilných klíčkov nahradí tento nedostatok.
Pazúriky musia byť pravidelne strihané, no treba byť veľmi skúsený a zručný, aby ste to urobili správne a nezranili pri tom zvieratko. Bolo by preto lepšie prenechať túto prácu skúsenej osobe.
Ak opustíte vtáčika na dlhšie ako 24 hodín, dajte ho niekomu postrážiť alebo zabezpečte, aby ho každý deň navštívil niekto z vášho okolia.
Výcvik
Ak ste už umiestnili vášho vtáčika vo svojom novom domove, počkajte s výcvikom aspoň dva týždne. Takto bude mať čas, aby si zvykol na svoj nový životný štýl a bude teda aj lepšie pripravený. Tak ako sa andulka dosť ľahko cvičí, na výcvik kanárika potrebujete trochu viac času (na niektorých nervákov niekoľko mesiacov) a na zebričku sa vyzbrojte aj trpezlivosťou.
Ako prvé cvičenie, naučte vášho vtáčika jesť vo vašej ruke: ukážte mu zrno, pričom k nemu pomaly približujte ruku. Pozor, aby ste ho nevystrašili.
Ak má vtáčik strach, môže vás aj ďobnúť. Ak sa jedná o kanárika alebo zebričku, nie je to nič vážne. Naopak, ďobnutie andulkou je omnoho bolestivejšie. Ak vás aj vtáčik ďobne, nebite ho! Bolo by to zbytočné, pretože vtáčik nerozumie, prečo mu robíte zle. Radšej si dajte rukavice...
Ak sa vám podarí nechať ho jesť vám z ruky dva- alebo trikrát, nechajte ho, aby si sadol na vašu ruku: približujte sa k nemu rukou naplnenou obilím, pričom mu dajte prst ku brušku do výšky nožičiek a pomaly ho zdvihnite.
Ak mu to spravíte niekoľkokrát, bude to chcieť robiť aj sám. Ak by sa mu to však nepáčilo, pomaly si odsuňte ruku. Upevňujte si jeho dôveru postupne tak, že naňho budete hovoriť jemným hlasom a budete k nemu nežní.
Ak už raz budete držať vtáčika na svojom prste, môžete ho s povolením vašich rodičov vypustiť z klietky. Aspoň po prvýkrát, keď ho budete púšťať, si nepozývajte návštevy. Dobre pozatvárajte okná aj dvere. Odstráňte z dosahu mačky, pretože tie ak vidia vtáčika na slobode, zvyknú úplne zmeniť svoje správanie.
Zatiahnite záclony a záves. Vtáčiky nevidia okenné sklo a ak by do neho narazili, mohli by sa zraniť. O ich návrat do klietky nemajte obavy. Vtáčik sa vráti do svojho obydlia hneď ako začne byť hladný alebo smädný. Ak už bude dobre skrotený, sadne si na váš prst a vy ho budete môcť rýchlo dať naspäť do klietky. Tiež ho môžete nechať sadnúť si na vaše rameno tak, že mu ponúknete trochu potravy.
Andulky sa môžu naučiť povedať niekoľko slov.
Využite príjemný moment (napríklad čas jedenia) a opakujte stále jedno slovo alebo vetu. Napríklad: „Som hladný“, „Ľúbim ťa“, „Dobrý deň“. Toto cvičenie budete musieť opakovať niekoľkokrát za deň počas niekoľkých týždňov, až kým sa vaša andulka nerozhodne rozprávať. Rovnako však ako pri iných zvieratách, aj vtáčiky sa učia niektoré rýchlejšie ako iné.
Taktiež môžete povzbudiť vášho kanárika, aby spieval. U vášho predajcu si môžete kúpiť kazetu, na ktorej sú nahratí najlepší speváci – vtáčiky. Ak bude váš kanárik samček a bude zdravý, pri počúvaní neodolá a rýchlo odpovie tomu, o kom si myslí, že je na jeho teritóriu. Zistíte, že napodobňuje nahrávku a doplní ju o svoj vlastný repertoár. Počas pĺznutia však väčšinou prestane spievať. Netreba sa však znepokojovať, že už viac nebudete počuť jeho vokály.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie spoločenských vtáčikov je vo všeobecnosti veľmi ťažko dosiahnuteľné. Niekedy sa stáva, že párik anduliek sa rozhodne vychovať si rodinku, no nestáva sa to často. Na farme Scientifix sme sa pokúšali rozmnožiť zebričky a kanáriky, no vždy neúspešne.
Postup je veľmi náročný. Samček aj samička musia byť umiestnení v rôznych klietkach tak, aby sa nevideli. Potom klietky k sebe postupne prisúvame, až sa napokon uvidia. Nakoniec dáme samičku do samčekovej klietky. Počas tohto úvodu je treba budúci párik povzbudzovať špeciálnou potravou. Ani to však vôbec nezaručuje, že tento pokus vyjde.
Ak máte v úmysle vychovávať malé zvieratká, skôr sa zaujímajte o cicavcov, napríklad hlodavcov. Je to omnoho jednoduchšie a určite vás to neznechutí...
Zdroj: amavet.sk, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
