Papagáje sú od prírody spoločenské vtáky, ktoré prevažnú časť svojho života prežijú v rodinných spoločenstvách alebo vo veľkých kŕdľoch.
Vytrhávanie peria
O príčinách vytrhávania peria sa podrobne venujeme v článku Problematika vytrhávania peria na našej stránke.
Agresivita voči pohlavnému partnerovi
Samčeky kakadu, zriedkavejšie ako u iných papagájov, môžu svojej partnerke spôsobiť ťažké poranenia na hlave alebo na zobáku, prípadne ju môžu aj uhrýzť na smrť. Toto správanie sa môže vyskytnúť aj vtedy, ak pár hniezdil spoločne niekoľko rokov úspešne a v harmónii. Ako príčiny prichádzajú do úvahy neuróza v zajatí, rozličné sexuálne stimuly partnera alebo zmena životných podmienok. Terapia: Samčekovi môžeme počas obdobia znášky preventívne jednostranne pristrihnúť krídla. Ako účinné sa ukázalo aj vybudovanie druhého vchodu do hniezdnej búdky, ktorým môže samička utiecť. Ak je však situácia taká, že „samec – zabijak“ predstavuje rovnaké nebezpečenstvo pre každú samičku, jedinou možnosťou je takýchto samčekov z chovu vylúčiť.
Chybné vštepovanie
Obdobie vštepovania prebieha u papagájovitých vtákov niekoľko mesiacov. K nesprávnemu vštepovaniu môže dôjsť u mláďat odchovaných z ruky a izolovaných od iných príslušníkov svojho druhu, ktoré ako svojho sociálneho, prípadne sexuálneho partnera akceptujú výlučne človeka a neskôr nevyhľadávajú kontakt s príslušníkmi svojho druhu. Toto abnormálne správanie nachádzame najmä u umelo odchovaných kakadu, iné druhy sú postihnuté zriedkavejšie. Kakadu zostávajú počas celého svojho života infantilné a nie sú schopné sa integrovať do skupiny vtákov. Aby sme sa vyhli takémuto chybnému vštepeniu, odporúča sa vychovať v inkubátore viacero vajíčok papagájov, tak sa včas naučia správať v normách príslušného druhu. Počas umelého odchovu si vtáky nesmú príliš intenzívne privykať na ľudí a viazať sa na nich. Môžeme im len ponúknuť krmivo, nevyberáme ich však na maznanie. Po odstave môžu byť mláďatá ešte nejaký čas s inými mladými vtákmi, potom sa môžu predať. Samozrejme, takéto vtáky sú aj neskôr veľmi dôverčivé, zostanú však skutočnými „papagájmi“, ktoré mali príležitosť naučiť sa všetkým druhom sociálneho správania a po nástupe pohlavnej zrelosti sú schopné vytvoriť pár. Naopak u vtákov s narušeným vštepením (na ľudí!) je tvorba páru narušená alebo nemožná. Dôsledkom sú neoplodnené alebo hrou zničené vajíčka, sterilita a absencia sexuálneho správania.
Kŕmenie majiteľa a masturbácia na náhradných objektoch
Toto atypické správanie sa vyskytuje ako dôsledok chybného vštepovania, neadekvátneho chovu ( chov jedného vtáka) a nadmerného naviazania na človeka.
Agresivita voči ošetrovateľovi
Po nástupe pohlavnej dospelosti medzi 4.a 5. rokom – majú najmä samostatne chované amazoňany sklony k zvýšenej agresivite voči chovateľovi (ošetrovateľovi) alebo jeho členom rodiny. Vznik tejto poruchy pravdepodobne ovplyvňuje skutočnosť, že chovateľ nereaguje v dostatočnej miere na sexuálne nároky vtáka. Prechodné hormonálne upokojenie vtáka je z hľadiska zákona na ochranu zvierat otázne.
Vytrvalé škriekanie
Každý papagáj má v svojej prirodzenosti obdobia, v ktorých sa prejavuje svojim hlasom, či už kvôli tomu, aby zaimponoval, pri párení, pri kontakte s inými papagájmi alebo jednoducho len z čistej radosti zo života. Takéto správanie je úplne normálne. Inak sa správajú papagáje, ktoré žijú samé a zvieratá, ktoré sa kvôli nedostatku životného partnera veľmi úzko naviazali na človeka. Treba brať do úvahy, že papagáje pri svojom vysoko sociálnom živote v kŕdľoch udržiavajú zvukovými prejavmi medzi sebou stály kontakt, takže vytrvalé škriekanie môže byť pre takéto zvieratá jediným rozpačitým pokusom nadviazať kontakt. Ak takáto nadmerná závislosť človeku prekáža, nemal by sa uchýliť k „upokojovaniu“ zvieraťa psychofarmakami, prípadne ho odsúvať do samoty v tmavej komore. Radšej sa treba pokúsiť privyknúť takéhoto vtáka pomaly na svojich súkmeňovcov a tým uvoľniť väzbu na človeka.
Nutkavé pohyby
Krúživé pohyby hlavou alebo iné stereotypné pohyby sa vyskytujú u papagájov, ktoré majú príliš malú alebo okrúhlu klietku bez iných možností pohybu alebo voľného lietania.
Pretrvávajúce „ žobranie“ (infantilita)
Predĺženú infantilnú fázu zisťujeme u mladých, väčšinou umelo odchovaných papagájov (najmä kakadu). Ktoré, hoci už odrástli z fázy odchovu a samostatne prijímajú potravu, sa od nového majiteľa nechávajú znovu „prikrmovať“ z ruky kašovitou potravou. Tento návyk nemá len negatívne následky na vývoj žalúdočno – črevnej motoriky (napr. atrofia žľaznatého a svalnatého žalúdka, sklony ku kandidióze), ale vedie aj k predĺženej a tým škodlivej fáze vštepovania na ľudí. Keď mladý vták po ukončení 4. Mesiaca (u ary o niečo dlhšie) je schopný samostatne prijímať napučané alebo naklíčené zrnoviny, ovocie, čerstvú kukuricu atď., treba ho čo najrýchlejšie odvykať od kašovitej potravy.
Zdroj: Angelika Wedel - Okrasné vtáky, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com/sk
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
