Pes je tvor svorkový a svoju svorku má nadovšetko rád. Keď musí doma ostať sám, je jednoducho nešťastný.
To, či bude náš psík znášať samotu viac menej dobre, alebo či jeho prirodzený nesúhlas s našim odchodom prerastie až do separačnej úzkosti, teda stavu, že nevydrží bez zúfalstva a deštrukčných prejavov ani pár minút bz nás, môžeme takmer stopercentne ovplyvniť my sami.
Ktoré psy môžu trpieť úzkosťou a prečo
- psíky zle vychované – ak normálne zdravé šteňa rozmaznáme, všetko mu dovolíme, neprivykáme ho systematicky k nevyhnutnej samote a nevenujeme mu dostatok času, môže sa uňho vyvinúť separačná úzkosť. Nepôjde ani tak o úzkosť v pravom zmysle slova, skôr o prejav nudy a nevôle, že sa veci nedejú výlučne podľa jeho psích predstáv.
- psíky citlivé – sú psy sebavedomejšie a samostatnejšie a sú psy submisívne, citlivé a bojazlivé. Ak máme v rodine citlivého jedinca, musíme mierne a s láskou korigovať jeho sklon upnúť sa na nás. Venujeme mu veľa času, lásky a pozornosti, hladkáme, hráme, škrabkáme a mojkáme sa s ním do vôle, ale len vtedy, keď o tom rozhodneme my. Psík musí pochopiť, že ho ľúbime stále, nielen vtedy, keď sme sním doma a máme ho na kolenách.
- psíky adoptované – veľký sklon k prejavom separačnej úzkosti mávajú psy z útulkov. Ich strach z toho, že ich majiteľ opustí ( v najlepšom prípade), obrovský a pochopiteľný. Útulkový havko si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a láskavosti. Ak sa mu dostane aj vernosti, jeho strach postupne zmizne a nahradí ho dôvera a pokoj. Strach takéhoto typu mávajú aj psy, ktoré vystriedali viacero rodín, špeciálne citlivé na zmenu rodiny sú šteniatka do jedného roka.
- psíky týrané – trpia úzkosťami každého druhu, separačnú nevnímajúc.
Symptómy a prejavy
Psík, ktorý sa veľmi bojí každého nášho odchodu – trpí separačnou úzkosťou, sleduje nás po celý deň z miestnosti do miestnosti, je nepokojný pri každom náhodnom „odchodovom zvuku“ – štrngot kľúčov, šuchot kabáta. Stále ráta členov domácnosti, nikdy nespí tvrdo, stále je v strehu. Len čo odídeme, zažíva psík obrovský strach a rozrušenie, ktoré sa môže prejaviť aj fyzicky – prudko mu bije srdce, zrýchlene dýcha, fučí, slintá, splašene pobehuje, nezriedka sa pociká. Psík sa pokúša ísť za nami – hryzie a škriabe dvere a zárubne, vyskakuje na okno a hľadá cestu von. Často skučí, šteká a zavýja – volá nás späť. Keď sa trochu upokojí, nájde predmety, ktoré voňajú ako my, odnesie si ich do pelieška a postupne rozhryzie od smútku na franforce.
Trest za strach
Za prejav úzkosti – rozhryzený nábytok, zožraté topánky, či sťažnosti susedov na zavýjanie – psíka po príchode domov nikdy netrestáme. Pes, ktorý za nami smúti, nechce vedome robiť neplechu a jeho previnilý výraz neznamená, že vie, že urobil niečo zlé. Pes sa chová submisívne – sťahuje chvost a ušká, líha si na chrbát či dokonca si aj sem tam cvrkne, lebo cíti náš hnev a chce zmierniť napätie. Psíky nechápu, že ich trestáme za to, čo urobili v „minulosti“. Že urobili niečo zlé, pochopia len vtedy, ak trest prichádza bezprostredne po záškodníckej akcii. Trest v prípade separačnej úzkosti nemá žiadny zmysel, lebo okrem toho, že je psík smutný, začne sa báť aj nášho príchodu domov. A to určite nechceme dosiahnuť.
Ako zabrániť vzniku separačnej úzkosti si prečítajte v článku Boj psa so samotou.
Zdroj: internet, pesplus, Upravil: Daniela Podolcová, foto:internet thelonelywifeproject
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
