Behaviorálna odozva psov na rôzne zvuky môže byť extrémna svojou povahou, znepokojujúca pre psích majiteľov a znižujúca životnú pohodu samotných psov.
Nová štúdia vedená akademikmi zo Školy veterinárnych vied Bristolskej univerzity, publikovaná v Applied Animal Behavioral Science, poskytla dôležitý vzhľad do psieho strachu zo zvukov, čo by nám mohlo pomôcť pochopiť symptómy ako strachu, tak aj úzkosti. Na preskúmanie výskytu symptónov a rizikových faktorov k nim vedúcich boli použité dva prístupy. Najprv sa prostredníctvom poštou uskutočneného prieskumu odsledovali všeobecné demografické faktory a následne došlo na štrukturované interview podmnožiny kontaktovaných majiteľov psov za účelom zozbierania detailnejších informácií.
Takmer polovica vyspovedaných majiteľov hlásila, že ich pes prejavoval minimálne jeden behaviorálny znak typický pre strach, keď bol vystavený hluku vo forme ohňostroja, hromu, výstrelov a podobne. Pritom len štvrtina z nich predtým označila svojich psov ako bojazlivých v súvislosti so zvukmi. Tento fakt ukazuje, že hoci sú si majitelia vedomí odozvy svojich zvieracích ratolestí pri hluku, nemusia ich nutne správne rozoznávať ako indikátory strachu či úzkosti. Toto zistenie je relevantné v otázke povedomia o obmedzenej životnej pohode a metodológie skúmania bojazlivého správania.
Najčastejšie hlásené správanie bolo vytie, chvenie až trasenie, skrývanie sa a vyhľadávanie ľudskej spoločnosti. Domnievame sa, že chvenie a trasenie je majiteľmi častejšie hlásené, pretože je podobné symptómom strachu u ľudí. Iné znaky strachu, ako je zníženie aktivity či slintanie, si majitelia nemusia všimnúť a pripísať ich strachu, a môžu tak byť hlásené menej, než sa reálne vyskytujú. Ovplyvniť ich správnu interpretáciu ako prejav strachu môže aj skutočnosť, že znaky ako močenie, slintanie a ničenie predmetov v majiteľoch psov vyvoláva skôr sklamanie a hnev.
Rizikové faktory sstrachu zo zvukov zahŕňajú, napríklad, plemennú príslušnosť. Jedince dvanástich skúmaných plemien, vrátane labradorov, kokršpanielov a špringelšpanielov, vykazovali symptómy strachu menej než kríženci. Ďaľším faktorom je vek, kde medzi ním a bojazlivosťou platí priama úmernosť, a pôvod, kde psi žijúci v dospelosti u svojho chovateľa sú k strachu menej náchylní než tí, ktorých si kúpili noví majitelia. Tento fakt podporuje názor, že podobnosť prostredia z ranného vývinu a prostredia v ktorom psík žije v dospelosti, je pre neho prospešná. Vedci vyvodili záver, že psie skúsenosti z počiatku života sú dôležitým faktorom vo vývoji odoziev na strach zo špecifických hlasných zvukov.
Doktorka Rachel Casey, európska špecialistka v oblasti veterinárnej behaviorálnej medicíny, hovorí: ,, Naše výsledky ukazujú, že vlastnosti psov, prostredie v ich detstve a vystavovanie špecifickým hlasným zvukom sa podieľajú na vývoji odoziev na strach z hluku. Zaujímavé je, že len menej než tretina majiteľov vyhľadala profesionálnu radu o tom, ako symtómy strachu u ich zvierat zvládať." Autori štúdie zastávajú názor, že je potrebné, aby veterinári zvyšovali všeobecné povedomie psíčkarskej verejnosti o tom, že liečba psov trpiacich strachom zo zvukov je dostupná a efektívna.
Zdroj: internet, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
