Štandard FCI: 342
Australian Shepherd - Austrálsky ovčiak
Krajina pôvodu: USA
Dátum publikácie originálneho platného štandardu: 24.07.1996
Požitie: ovčiacky a farmársky pes
Zaradenie podľa F.C.I: skupina 1: ovčiacke a honácke psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov) Sekcia1: ovčiacke psy, bez skúšky z výkonu
Krátke historické zhrnutie: Aj napriek tomu že existuje mnoho teórií o pôvode austrálskeho ovčiaka, súčasná podoba tejto rasy pochádza výhradne z USA. Meno plemeno vzniklo z asociácie psov s baskickými pastiermi, ktorí prišli v19. storočí do USA z Austrálie. Popularita austrálskeho ovčiaka postupne stúpala s rastúcou popularitou westernového jazdenia po druhej svetovej vojne, hlavne vďaka ródeám a konským show v televízií alebo vo filme. Ich prispôsobivá a učenlivá povaha z nich urobila obľúbených pomocníkov mnohých amerických fariem a rančov. Americký chovatelia pokračovali v rozvoji plemena, udržovali jeho všestrannosť, bystrosť, silné ovčiacke inštinkty a zároveň ich atraktívny vzhľad, ktorému vďačia za svoju všeobecnú obľúbenosť. Aj napriek tomu, každý jedinec je unikátny svojím sfarbením a znakmi, všetci austrálsky ovčiaci sú neprekonateľný v oddanosti svojej rodine. Ich početné talenty zaisťujú pokračovanie popularity tohto plemena.
Celkový vzhľad: Austrálsky ovčiak je vyvážený, mierne predĺženého rámca, so stredne silnou kostrou a veľkosťou. Farby srsti sú rozmanité a individuálne. Je pozorný a živý, mrštný a aktívny, zároveň je dobre osvalený, nikdy neohrabaný alebo ťažkopádny. Srsť je primeranej dĺžky a štruktúry.
Dôležité proporcie: dĺžka od hrudnej kosti k zadnej strane stehna by mala byť väčšia ako výška v kohútiku.
Stavba tela: pevná, stredne silná kostra. Psy (samci) sú dobre osvalení, maskulínni, nikdy však príliš robustnej stavby tela. Suky by mali byť zreteľne samičieho typu, avšak nie príliš ľahkej stavby tela.
Povaha a temperament: Austrálsky ovčiak je inteligentné pracovné plemeno so silnými ovčiackými a strážnymi inštinktmi. Je spoľahlivým spoločníkom a zároveň dostatočne vytrvalý k celodennej práci. Mal by byť vyrovnanej povahy, dobrosrdečný, zriedka svárlivý, pri prvom stretnutí môže byť zdržanlivý. Prílišná plachosť, bojazlivosť alebo agresivita je prísne penalizovaná.
Hlava: výrazných rysov, silná a suchá. Celková veľkosť má odpovedať veľkosti tela.
Mozgovňa:
Lebka: ploché až mierne vyklenuté temeno, niekedy s mierne vyznačeným tylovým hrboľom. Dĺžka je rovnaká ako šírka.
Stop: stredne vyjadrený, dobre patrný.
Tvárová časť:
Ňufák: jedinci so sfarbením blue merle a čierni jedinci majú čierny ňufák a pysky. Jedinci so sfarbením red merle a červení majú pečeňovo hnedú farbu ňufáku i pyskov. U jedincov sa sfarbením merle sú na ňufáku povolené malé ružové škvrny, ktoré však nesmú presahovať 25% plochy ňufáku u psov starších ako 1 rok, inak je to posudzované ako závažná vada.
Papuľa: rovnako dlhá alebo mierne kratšia ako mozgovňa. Pri pohľade zo strany sú roviny temena lebky a papule paralelne a oddelené s dobre viditeľným stopom. Smerom od nasadenia sa papuľa mierne zužuje až k zaoblené špičke.
Zuby: plný chrup so silnými bielymi zubami, by mal tvoriť nožnicový, prípadne kliešťový skus.
Oči: hnedé, modré, jantárové alebo akékoľvek kombinácie týchto farieb sú povolené, vrátane škvŕn a mramorovania. Mandľového tvaru, ani zapadnuté, ani vystupujúce. Jedinci so sfarbením blue merle a čierni jedinci majú čierne okraje očných viečok, jedinci so sfarbením red merle a červení jedinci majú pečeňovo hnedú farbu okraja očných viečok. Výraz: ukazuje pozornosť a inteligenciu, je ostražitý a dychtivý. Pohľad by mal byť ostražitý, ale priateľský.
Uši: trojuholníkovitého tvaru, primerané veľkosti a sile ušníc, vysoko nasadené. V afekte sa uši nakláňajú dopredu alebo ku strane (ako ružicové ucho). Vztýčené nebo zavesené uši sú závažnou vadou.
Krk: silný, strednej dĺžky, s mierne prehnutou hornou líniou, dobre naväzujúci na ramena.
Trup:
Chrbtová línia: priama a silná, rovná a pevná od kohútiku ku bedrovým kĺbom.
Chrbát: mierne šikmý
Hrudník: nie príliš široký, ale hlboký, dosahuje až k lakťom. Rebrá sú dobre klenuté a dlhé. Hrudník nie je ani sudovitý ani plochý.
Brucho a spodná línia: ľahko vtiahnuté k bedrám.
Chvost: rovný, prirodzene dlhý, prirodzene krátky alebo kupírovaný- tu by nemal presahovať 10 cm (4 palce) dĺžky.
Končatiny:
Hrudné končatiny:
Ramená: lopatky sú dlhé, ploché, ležia pomerne blízko u kohútiku a sú dobre uložené.
Nadlaktie: približne rovnakej dĺžky ako lopatka, nasadá v približne pravom uhle na líniu ramien, takže hrudné končatiny smerujú priamo dolu, kolmo k zemi.
Končatiny: rovné a silné. Silné kosti, skôr oválne než guľaté.
Nadprstie: strednej dĺžky a veľmi mierne klopené. Predné paspárky môžu byť odstránené.
Labky: oválne, kompaktné, so zavretými, dobre vyklenutými prstami. Vankúšiky sú silné a pružné.
Panvové končatiny: panvové končatiny sú od seba vzdialené približne rovnako ako hrudné končatiny v pleciach. Zauhlenie medzi panvou a stehnom odpovedá uhlu medzi lopatkou a nadlaktiom u prednej končatiny, tj. približne 90°.
Koleno: zreteľne vyznačené.
Hlezenný kĺb: stredne uhlený.
Hlezná: krátka, smerujú kolmo k zemi a sú navzájom paralelne pri pohľade zozadu. Zadné paspárky musia byť odstránené.
Labky: oválne, kompaktné, so zavretými, dobre vyklenutými prstami. Vankúšiku sú silné a pružné.
Pohyb: Austrálsky ovčiak sa pohybuje plynulo, volne a ľahko. Jeho pohyb je rovnako typický veľkou pohyblivosťou a vyrovnaným krokom s dobrým pokrytím priestoru. Ako hrudné, tak aj panvové končatiny sa pohybujú rovno dopredu a paralelne so strednou líniou tela. Pri rýchlejšom pohybe sa labky oboch párov končatín približujú ku strednej línií, pričom chrbtová línia zostáva pevná a rovná. Austrálsky ovčiak musí byť pohyblivý a schopný kedykoľvek zmeniť smer alebo rýchlosť pohybu.
Osrstenie:
Srsť: stredne hrubej textúry, rovná až zvlnená, odolná voči klimatickým vplyvom, strednej dĺžky. Množstvo a kvalita podsady sa líši v závislosti na klíme. Na ušniciach, na hlave, na prednej strane hrudných končatín a pod hleznami je srsť krátka a hladká. Zadná časť panvových končatín a chrbát sú pokryté primeranými „nohavicami“ dlhšej srsti. Dlhšou srsťou je tiež tvorená „hriva“ a „golier“ na krku, nápadnejšie u psov než u súk. Netypické osrstenie je považované za vážnou vadu.
Farba: blue merle, čierna, red merle, červená – s i bez bielych znakov a /alebo pálených škvrniek, to všetko bez akýchkoľvek preferencií. Línia bieleho goliera nepresahuje kohútik. Biela farba je prípustná na krku (ako na časti, tak po celej ploche goliera), na hrudi, na končatinách, na spodní strane papule, na strednej línií hlavy a tiež ako biely znak na spodnej strane hrudníka, dĺžky až 10 cm (4 palce), merané v horizontálnej línií od lakťa. Na hlave by biela farba nemala prevažovať a oči by mali byť obklopené farebnou srsťou s dostatkom pigmentu. U sfarbenia merle sa s rastúcim vekom farby celkovo tmavnú.
Výška:
Výška v kohútiku: U psov (samcov) je preferovaná výška v kohútiku 51-58 cm (20-23 palcov), u súk 46-53 cm (18-21 palcov). U veľmi kvalitných jedincov však viac-menej nie je výška považovaná za diskvalifikujúcu vadu.
Vady: akákoľvek odchýlka od vyššie uvedených znakov má byť považovaná za vadu a vážnosť, s ktorou je vada posudzovaná, má byť v priamom pomere k jej stupňu.
Vyraďujúce vady:
- agresivita nebo prílišná plachosť
- podkus nebo predkus o viac ako 3 mm (1/8 palca). Strata kontaktu medzi rezákmi spôsobená kratšími strednými rezákmi nie je u inak správneho skusu považovaná za predkus. Zuby, ktoré chýbajú alebo sú zlomené následkom nehody, nie sú penalizované
- biele škvrny u všetkých farebných kombinácií, tj. biela farba na tele medzi kohútikom a chvostom na bokoch medzi lakťami a zadnou stranou panvových končatín
Psi, ktorí zjavne vykazujú fyzické alebo povahové abnormality, musia byť diskvalifikovaní.
Pozn.: Psi (samci) musia mať dva zjavne normálne vyvinuté semenníky, plne zostúpené do mieška
Zdroj: FCI štandardy Foto:internet
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
