Cítite únavu, keď iní zívajú? Začne byť váš psík ospalý, keď zívate vy? Nový výskum švédskej Lund University skonštatoval, že ľudia vedia zívaním ,,nakaziť psov". Nie však, ak ide o šteňatá.
Štúdia publikovaná v žurnáli Animal Cognition tvrdí, že náchylnosť k nákazlivosti zívania sa u psov, rovnako ako u ľudí, vyvíja s postupom času. Zaťiaľ čo psíky staršie než sedem mesiacov ľudské zívnutia chytajú, mladšie jedince sú proti ich nákazlivosti imúnne.
Nákazlivé zívanie nie je výhradne znakom ospalosti či nudy. Staršie výskumy ukázali jeho nákazlivosť u ľudí, dospelých šimpanzov, paviánov a psov, a naznačili, že môže byť určitým meradlom empatie. Empatia, napodobňovanie emocionálnych odoziev iných, je ťažko merateľná priamo, nákazlivé zívanie však umožňuje hodnotenie emocionálnej odozvy.
Hoci sa už vývinu nákazlivosti zívania u detí dostalo nemálo skúmania, toto je prvá štúdia, investigujúca jej vývin u iných živočíšnych druhov. Elanie Alenkcr Madsen, PhD, a Tomas Persson, PhD - vedci z Lund University, podrobili v Dánsku tridsaťpäť psíkov vo veku od štyroch do štrnástich mesiacov skúmaniu pri množstve hier a maznania. Pozorovali odozvy psíkov na opakované zívanie či otváranie úst ľudí v ich prítomnosti. Znaky nakazenia zívaním vykazovali len psy staršie než sedem mesiacov.
Tento vývojový vzorec je konzistentný s ľudským, kde tiež dochádza k zvyšujúcej sa náchylnosti k nákazlivému zívaniu časom. Deti štandardne začínajú nákazlivo zívať vo veku štyroch rokov, kedy sa začínajú jasne manifestovať kognitívne schopnosti, ako je napríklad, správna identifikácia emócie iných. Vzhľadom na to, že podľa Madsen a Perssona môže byť nákazlivé zívanie empatickou odozvou, výsledky experimentu naznačujú, že empatia a mimikry, ktoré môžu byť jej znakom, sa rozvíjajú pomalým tempom počas prvého roku psieho života. Z pokusu ďalej vyplynulo, že výskumníci pravdepodobne preniesli na psov emóciu (pocit ospalosti), ktorú zívanie odráža, pretože takmer polovica psov na zívanie odpovedala znížením aktivity, a to až natoľko, že experimentátori museli niekoľkých jedincov vyviesť z úplného zaspávania.
Výskumy dospelých ľudí a iných primátov naznačujú, že jedinci sú viac náchylní k nakazeniu sa zívaním od takých zástupcov druhu, s ktorými majú bližšie emocionálne väzby. Madsen a Petersson testovali psíkov ako s neznámymi ľuďmi, tak s ich majiteľmi, neukázal sa však žiadny dôkaz toho, že by šteňatá odpovedali zívaním viac pri ľuďoch, ktorých majú radi. Nakoľko je tomu tak aj u ľudských mlaďat, zdá sa, že zmeny odoziev na základe emocionálnych väzieb sa začínajú objavovať až v neskorších štádiách ich vývinu.
Zdroj: internetové portály, Kynologická revue, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
