Zapísal sa nielen do histórie alpského priesmyku sv. Bernarda v Švajčiarsku, ale aj do sŕdc Švajčiarov a všetkých, ktorí sa o zaslúžilej práci odvážneho a neúnavného záchranára dozvedeli.
Pracoval v drsných a náročných podmienkach vysokých hôr, no napriek tomu dokázal zachrániť život desiatkam ľudí. Bol predchodcom moderného bernardína a je považovaný za psa, ktorý toto plemeno najviac preslávil. Rozpráva sa o ňom aj niekoľko legiend, napríklad tá, podľa ktorej mal byť zabitý pútnikom, ktorého sa snažil zachrániť. Nie je to však pravda. Na konci svojej služby bol z Hospicu sv. Bernarda, kde žil, odvezený do kláštora v Berne a tu aj v pokoji dožil. Jeho príbeh sa stal námetom pre výtvarne i literárne diela a dočkal sa i svojho pamätníka na cintoríne pre psov neďaleko Paríža.
V mraze a závejoch
Už v 11. Storočí založili mnísi v Svätobernardskom priesmyku hospic pre pútnikov, ktorí tadiaľ prechádzali. Leží v nadmorskej výške 2469 metrov a jeho pôvodným účelom je poskytnutie útočiska cestovateľom a všetkým, ktorí v horách zablúdili a potrebovali sa najesť a odpočinúť si. Psy tu mnísi začali chovať pravdepodobne už na prelome 17. a 18. storočia. Jednalo sa o pastierske psy žijúce v tunajšom kraji. Hovorí sa, že v priebehu 200 rokov tu bernardíni zachránili viac ako 2000 ľudí, ktorí sa ocitli v ohrození života. Historky o výnimočnosti tunajších psov potvrdzovali a ďalej šírili i vojaci Napoleona, keď tadiaľ prechádzali. V rokoch 1718 až 1816 zúrili v horách zlé snehové búrky, ktoré sa stali osudnými nielen pre množstvo ľudí, ale aj psov, ktorí sa im snažili pomôcť. Tunajšie plemeno sa tak ocitlo na pokraji vyhynutia. Našťastie sa mníchom v chove bernardínov podarilo úspešne pokračovať.
Snažil sa pomáhať
Barry sa tu narodil v roku 1800 a prežil v horách 12 rokov. Vážil medzi 40 až 45 kg a v kohútiku meral okolo 60 centimetrov. Traduje sa, že behom svojho života zachránil viac ako 40 ľudí. Jeho najslávnejším činom mala byť záchrana malého chlapca, ktorý sa stratil v horách. Barry ho našiel spiaceho v ľadovej jaskyni. Najprv ho vraj zahrial svojim jazykom a potom ho na chrbte doniesol až do hospicu. Vďaka Barrymu chlapec prežil a vrátil sa v poriadku k svojim rodičom. Či sa tento príbeh udial presne ako sa hovorí, sa už nedozvieme. Historici ho spochybňujú. Pravdou však zostáva, že Barryho život plný úsilia a snahy pomáhať ľuďom v núdzi, je výnimočný, a preto sa právom stal legendou. Každý deň i v tom najhoršom počasí a za snehových búrok sa vydával do hôr hľadať pútnikov. Keď ich našiel niekde v záveji, snažil sa ich sám vyhrabať. Ak to nedokázal sám, utekal do hospicu pre pomoc.
Jeho nasledovníci
Barry bol populárny už počas života a ľudia ktorí ho poznali, sa snažili urobiť všetko pre to, aby sa na neho nezabudlo. Po jeho smrti, ktorá prišla prirodzene v štrnástich rokoch, bolo telo predané Historickému Múzeu v Berne, kde ho môžete vidieť aj dnes. Dnes v priesmyku stojí hotel, ktorého základom je pôvodný objekt hospicu. Dosiaľ tam žijú mnísi. Na pamiatku slávneho Barryho tu vždy jedného psa pomenúvajú Barry. V neďalekej osade Martinga založili aj Nadáciu Barry, ktorá bernardínov chová. Nie však preto, aby v horách zachraňovali životy, ale preto, aby sprevádzali turistov.
Zdroj: Daniela Podolcová Foto: internet
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
