Hačikó, vernosť až za hrob

Hačikó bol pes plemena akita inu, ktorý sa narodil 10.11.1923 na farme neďaleko mesta Ódate, v prefektúre Akita. Na Hačika sa spomína vďaka jeho oddanosti k majiteľovi aj mnoho rokov po jeho smrti.

Bol darovaný profesorovi Uenovi, ktorý pracoval na Fakule poľnohospodárstva Tokijskej univerzity. Ten mu dal meno Hačikó, čo znamená ôsmy princ. Psík chodil všade so svojim majiteľom, každý deň ho odprevádzal keď išiel na univerzitu a poobede o tretej ho čakával na stanici šibuja, odkiaľ išli spolu domov. Avšak 21. mája 1925 preťala ich priateľstvo nečakaná udalosť. Profesor Ueno zomrel na pracovisku na infarkt a už nikdy sa nevrátil domov. Verný pes mal vtedy len 18 mesiacov a aj napriek mladému veku, väzba na majiteľa bola veľmi silná. Trvala celých 11 rokov. Hačikó sa majiteľa nedočkal, no prichádzal na stanicu každý deň, či náhodou profesor Ueno nepríde. Čakával ho trpezlivo do neskorého večera. Prespával pri profesorovom dome. Samozrejme, že Hačika sa snažili osvojiť príbuzní aj priatelia profesora, ale stále však denne odchádzal od nich čakať svojho pána. O Hačika sa staral napokon profesorov záhradník, ktorý ho poznal už od šteňacieho veku. Kŕmili ho aj zamestnanci vlakovej spoločnosti a trhovníci, ktorí ho poznali, keď tadiaľ denne prechádzal. Hačikó sa stal známym po celom Japonsku v roku 1932, keď o jeho vernosti napísal článok najväčší japonský denník. Autorom bol študent profesora Uena, ktorý celý čas dobre poznal príbeh o vernosti. Príbeh Hačika sa dotkol sŕdc Japoncov a na stanicu Šibuja začali chodiť záujemcovia pozrieť si na vlastné oči verného psa, ako čaká na zosnulého majiteľa.

Hačika našli mŕtveho 8. marca 1935 neďaleko stanice Šibuja. Mal rakovinu v poslednom štádiu a filariózu srdca ( tzv. srdcové červy), v žalúdku mal nestrávené 4 ľpajdľové drievka, ktoré však neboli príčinou smrti. Po jeho smrti bol v Japonsku vyhlásený deň smútku.

Rok pred smrťou mal Hačikó odkrytú pamätnú tabuľu. Pri jej odkrývaní bol osobne prítomný. V časoch druhej svetovej vojny však bol kov pamätnej tabule roztavený na vojenské účely. 

Japonsko však nezabudlo. Po vojne v auguste 1948 Hačikovi postavili pamätnú sochu pri stanici Šibuja. Pri pamätníku si dávajú stretnutia ľudia. Obraz psa sa stal pre Japoncov symbolom lásky a vernosti. Pozostatky Hačika sú uložené v Národnom múzeu vedy v Tokiu vo forme exponátu (vypchaniny). Zvyšok pozostatkov bol spálený a popol je uchovaný na cintoríne Aojama v Tokiu.

Vernosťou psa Hačika boli inšpirované filmy Hačikó - príbeh psa (2009).

 

Zdroj: wikipedia, časopis Pes a mačka, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: internet

Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.