Život je boj - Sfarbenie ako prostriedok prežitia

Počas historického vývoja sa v prírode vyvinuli rôzne mechanizmy, ktoré prispievajú k zabezpečeniu rovnováhy. Prvky vstupujúce do potravinového reťazca musia byť navzájom vyvážené, aby nadmerným alebo nedostatočným využívaním zložiek nedošlo k narušeniu ekosystémov. Preto živočíchy na vrchole reťazca sú vybavené schopnosťou uloviť tie nižšie postavené a tie zasa musia mať k dispozícii určité mechanizmy, aby im to sťažili v záujme svojho zachovania. Významným obranným mechanizmom je sfarbenie a schopnosť niečo napodobňovať. Tento jav sa v prírode nazýva mimikry. Názov vznikol z gréckeho jazyka. Mimikry je ochranné prispôsobenie živočíchov a rastlín, chrániace ich pred prirodzenými nepriateľmi tým, že ovplyvňujú ich zmysly.

Rozoznávame niekoľko druhov mimikry:

Kryptické (krycie) mimikry, keď organizmus tvarom alebo sfarbením napodobňuje svoje okolie a tak uniká pozornosti. Napríklad pakobylky a drahé modlivky sú na nerozoznanie podobné listom a vetvičkám, niektoré ropuchy napodobňujú farbu i tvar kameňov a húsenice mory Actonicta megacephala vyzerajú ako vtáčí trus. Húsenice motýľov čeľade piadiviek sa počas odpočinku maskujú ako vetvičky, pretože na svojom tele majú aj hrbolčeky, ktoré nápadne pripomínajú púčiky na konárikoch. Príroda obdarila tiež mnohé vtáky ochranným sfarbením. Ťažko by sme našli na zemi hniezdiacu sluku, ktorá sa len málo líši od farby opadaného lístia či ihličia. Sotva by sme na strome uvideli lelka, ktorý odpočíva pozdĺž konára stromu, čím s ním temer úplne splýva. Lelek pri odpočinku pripomína uschnutý pahýľ a vonkoncom nie nejakého živého tvora, takže ho ľahko prehliadnu oči dravca. Podobné maskovacie operenie majú aj škovránok poľný a ľabtuška lúčna, ktorých životným prostredím sú lúky, kde dokonale splývajú s okolím. Taktiež pohlavný dimorfizmus vtákov prispieva k vyššej ochrane samíc počas hniezdenia. Spomeňme napríklad bažanta alebo tetrovy, ktorých samce sú oveľa pestrejšie sfarbené ako samice, lebo tie musia splývať so svojim okolím, aby sa nestali terčom predátorov. Niektoré živočíchy sa prispôsobujú svojou farbou obdobiu roka. Aby ich na snehu nebolo vidieť, musia zmeniť farbu svojej srsti na bielu. Napr. hranostaj, zajac belák či líška polárna. Je to významný ochranný faktor, ale aj faktor zvyšujúci účinnosť lovu. Pri vtáčích druhoch to sledujeme napr. pri snehuli horskej a kapcavej alebo sove snežnej. Príroda obdarila niektoré druhy schopnosťou meniť aj viacero farieb. V tropických oblastiach žijúci chameleón sa musí vedieť prispôsobiť svojmu pestrému okoliu. V našich podmienkach je tým známy hlaváč obyčajný, drobná rybka našich horských potokov, ktorá sa „prefarbuje“ podľa podkladu dna.

Aposematické (výstražné) mimikry

Nápadne odstrašujúce sfarbenie alebo napodobňovanie živočíchov, ktoré majú určitú prirodzenú ochranu – napr. žihadla ôs, jedovaté žľazy niektorých obojživelníkov a plazov. Kunka červenobruchá a žltobruchá, zástupcovia z ríše obojživelníkov, sa pri prekvapení útočníkom obracajú hore bruchom a vystavujú tak kontrastné červeno – čierne, resp. žlto – čierne sfarbenie, čím sa snažia zastrašiť predátora. Niektoré živočíchy v nerovnom boji o prežitie predstierajú smrť, čo útočníka môže odradiť od útoku. Takýto spôsob robenia sa mŕtvym využíva mnoho druhov bezstavovcov, ale aj niektoré stavovce, ako napríklad niektoré žaby a úžovka obojková.

Batesove mimikry ( imitácia)

Napodobňovanie aposematickkého prispôsobenia druhom, ktorému chýba vlastná ochrana. Niektoré živočíchy sa pokúšajú oklamať svojich potenciálnych predátorov, aby sa zachránili pred ich útokom, napr. neškodný motýľ podobník sršnovitý napodobňuje sršňa, mnohé nočné motýle otvoria krídla a odkryjú „sovie oči“. Húsenica lišaja vŕbkového roztiahne predný koniec tela a napodobňuje hlavu hada. Niektoré chrobáky majú falošné oči a tykadlá na zadnom konci tela, takže keď sú napadnuté, pôsobia dojmom, že utekajú dozadu. Murárik červenokríly žije v nekrytých skalných oblastiach, kde môže byť korisťou vtáčích predátorov. Svojim letom však napodobňuje motýle alebo poletujúci list zo stromu, čím sa chráni pred ich útokmi.

Útočné mimikry

Prispôsobenie dravcov pred útokom na korisť alebo napodobňovanie potravy (napríklad fúzy sumca sa vlnia ako červíky)

Variabilita v prírode je neuveriteľná. Mnohé javy doposiaľ nie sú celkom objasnené. Pre človeka je určite atraktívne, keď môže stále viac objavovať zákonitosti v živote zvierat.

 

 

 

Zdroj: Internet, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com/sk

Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.