Väčšina rýb má rovnakých päť zmyslov ako človek: zrak, hmat, chuť, čuch a sluch. Posledné dva sú u rýb rozvinutejšie než u človeka. Navyše má ryba šiesty zmysel, umožňovaný sústavou bočnej čiary.
Čuch
Väčšina rýb má ostrejší čuch než chuť, pretože je oveľa dôležitejší pre ich prežitie: používajú ho na nachádzanie potravy. Ryby môžu nájsť potravu zvyčajne čuchom na veľkú vzdialenosť použitím nozdier. Nozdry sú spravidla viditeľné na rypáku. Sú zväčša dve plytké jamky, zakryté klapkou na ovládanie toku vody cez ne. Žraloky a úhory majú nozdry osobitne dobre vyvinuté. Pretože majú slepý vývod, rybie nozdry sa nezúčastňujú na pohybe vody cez žiabre. Niektoré druhy rýb používajú čuch nielen na nachádzanie potravy, ale spoznávajú ním aj svoje domovské oblasti v riekach. Lososy majú osobitne citlivé nozdry: môžu spoznať rodnú rieku pri návrate z oblasti výskytu potravy na neres podľa čuchu. Niektoré ryby ako napríklad čerebľa z čeľade Cyprinidae môžu vypúšťať zo slizu pokožky do vody „výstražnú“ látku. Iné ryby v húfe ju zacítia čuchom a sú varované pred nebezpečenstvom.
Sluch
Keďže voda je veľmi husté prostredie, zvuk sa v nej šíri oveľa ľahšie ako vo vzduchu. Tlakové vlny sa vo vode šíria päťkrát rýchlejšie než vzduchom. Preto ryba môže svojim vnútorným uchom zachytiť široké pásmo zvukových vĺn. Nepotrebuje vonkajšie ani stredné ucho, aké majú ľudia. Ryby nemajú ani nijaké viditeľné uši. Nielen týmto základným spôsobom počutia, ale aj plávacím mechúrom môžu mnohé ryby pocítiť zvukové chvenie. To sa môže preniesť cez sústavu spájacích kanálikov a kostí do vnútorného ucha.
Zrak
Väčšina rýb má takzvané monokulárne videnie, vidia naraz dvoma smermi, ale nemôžu naraz zaostriť obidve oči na ten istý predmet. Rybie oko nie je tak dobré vyvinuté ako ľudské. Vidia všetko cez vodu, čo spôsobuje ďalšiu stratu ostrosti ich zraku, takže vidia predmety ľahko rozostrené. Rybí zrak sa nevie zaostriť na väčšie vzdialenosti. Hĺbka ostrosti zraku niektorých rýb siaha len do 45 centimetrov. Tento zjavný nedostatok vyrovnáva ich veľmi dobre rozvinutá sústava bočnej čiary. U vyvinutejších druhov rýb, ako sú kaprovité, sa oči môžu hýbať nezávisle na sebe. Druhom, žijúcim v bystrinách to pomáha udržať polohu vo vode tak, že jedno oko majú zacielené na kameň alebo iný pevný predmet. Ryby, žijúce v dobre presvetlených pobrežných vodách si na zvýšenie ostražitosti vo svojom okolí vyvinuli osobitnú citlivosť na rozlišovanie kontrastu medzi svetlom a tieňom. Tieto ryby rozoznávajú navyše viac odtieňov vo fialovej časti spektra. Ryby, žijúce v hlbšej vode, majú pravdepodobne menej vyvinuté či vôbec nijaké farebné videnie, pretože ho v podstate vôbec nepotrebujú.
Hmat a chuť
Máme sklon posudzovať ryby ako pomerne necitlivé, ale niektoré sú mimoriadne citlivé na rozličné podnety. Napríklad kapor má podľa všetkého zmysly veľmi podobné ako u cicavcov. Väčšina rýb má dostatočný chuťový zmysel s bunkami okolo tlamky a perí. Väčšina rýb nie je citlivá na dotyk, hoci i to je dosť rôzne. Štruktúry, podobné hmatovým bunkám a nervovým zakončeniam slúžiacim ľudskému hmatu, sa našli na istých miestach lúčov prsných plutiev štítnikovitých. Hlaváč obyčajný má nervové zakončenia, ale bez hmatových buniek, je však veľmi citlivý okolo hlavy a fúzikov. Hlaváče sú tiež obdarené oveľa lepším chuťovým zmyslom ako väčšina rýb.
Zdroj:internet, Upravil: Daniela Podolcová, Foto: pixabay.com/sk
Pokiaľ máte nejaké otázky alebo pripomienky, tak budeme radi, keď ich napíšete do komentárov pod článkom. Ak sa vám článok páčil, dajte mu páči sa mi a zdieľajte ho so svojimi priateľmi a kolegami.
